Granátovník

Granátovníky (Punica granatum)

Granátovník púnsky má napriek svojmu názvu pôvod v krajinách Orientu, ako je Irán, Afganistan a Himaláje. Odtiaľ sa rozšíril do Stredomoria a neskôr do celého sveta. Najväčšími pestovateľmi sú dnes Španielsko, Taliansko, Cyprus a Izrael. Ide o teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom, resp. ker, ktorému najviac vyhovuje stredomorské podnebie s horúcimi letami a miernymi zimami. V chladnejších oblastiach síce kvitne, avšak plody nemusia dozrieť, a tak sa v nich táto drevina pestuje prevažne pre okrasné účely. Existuje niekoľko odrôd granátovníkov, ktoré sa prakticky líšia len v dĺžke kvitnutia.

Zadováženie granátovníka:

granátovník si môžete kúpiť už vypestovaný v špecializovanej predajni s exotickými rastlinami (nájdete ho aj u nás v ponuke – hypertext), prípadne si môžete vypestovať vlastný granátovník z odrezkov alebo zo semien. Druhý z uvedených spôsobov sa využíva najmä pri zakrpatených odrodách, a to aj preto, že už po 3. rokoch od výsevu semenáč zakvitne a plodí. Naproti tomu veľkoplodé odrody začínajú v našich podmienkach rodiť medzi 7. až 9. rokom ich veku.

Zložitosť pestovania:

pestovať granátovník zvládne aj menej pokročilý, resp. menej skúsený pestovateľ za predpokladu, že starostlivosť oň prispôsobí vybranému spôsobu pestovania a aktuálnemu ročnému obdobiu.

Spôsoby pestovania:

treba vedieť, že vegetačné obdobie trvá u granátovníka 180 až 215 dní (v rámci jedného roka). Keďže na kvalitné dozretie plodov je potrebných aspoň 120 až 160 dní z vegetačného obdobia, a to s plným slnečným svitom, v našich podmienkach sa granátovník pestuje skôr pre okrasné účely ako pre plody. Odolnejšie kultivary granátovníka znesú vonkajšie teploty až do mínus -15 stupňov Celzia. V dôsledku klimatického oteplenia ich tak možno už aj u nás v teplejších oblastiach vysadiť do voľnej pôdy. Neodporúčame však do voľnej pôdy vysádzať granátovník mladší ako 5 rokov. V našich podmienkach sa granátovník najčastejšie pestuje ako prenosná rastlina s vegetačným letnením a studeným zimovaním. Ak by sme rastlinu celoročne pestovali v teplom prostredí, síce by neopadala, avšak by mohla od vysilenia časom úplne zahynúť.        

Vhodné stanovisko pre granátovník:

granátovník vysádzaný do voľnej pôdy je potrebné umiestniť na také stanovisko, kde bude dostatočne chránený pred severozápadnými vetrami a kde bude mať čo najviac slnka počas celého dňa. V prípade granátovníka pestovaného v kvetináči je ideálne ho v máji vyložiť von na slnečné a bezveterné stanovisko, napríklad na balkón či terasu. Granátovník totiž dobre znáša nielen vysoké teploty ale aj sucho.

Starostlivosť v zimnom období:

počas zimných mesiacov je potrebné granátovník správne zazimovať. Spravidla staršie stromy vysadené vo voľnej pôde odporúčame chrániť počas zimy tak, že okolie ich kmeňov prikryjeme čečinou, kmeň obalíme vrecovinou, tzv. jutovinou a korunu stromu priebežne zbavujeme napadnutého snehu, resp. ľadu. Granátovníky v kvetináčoch je potrebné na jeseň preniesť do studeného zimoviska s teplotou od 0 do 8 stupňov Celzia, a to ihneď po tom, ako z nich opadnú listy. Granátovník môže zimovať aj v úplnej tme, je však potrebné jeho substrát udržiavať mierne vlhký. Dovnútra zo zimoviska granátovník prenesieme po tom, ako sa na konároch začnú objavovať púčiky a umiestnime ho k oknu, kde znovu zazelenie a zakvitne. V máji granátovník opätovne prenesieme von, kde ho umiestnime najprv do polotieňa a až následne na priame slnko.

Voľba vhodného substrátu:

granátovníky nie sú síce náročné na zeminu, avšak najviac sa im darí vo výživnej, ľahkej, priepustnej a neutrálnej až zásaditej zemine. Túto je možné si zakúpiť v špecializovanej predajni (napríklad aj u nás – hypertext) alebo si ju pripraviť zmiešaním kompostu, rašeliny a piesku.

Zalievanie a prihnojovanie:

frekvencia zálievky granátovníka bude závisieť jednak od podmienok, v ktorých ho pestujeme ale aj od ročného obdobia. Cez sezónu ho zalievame vlažnou vodou a vždy až po preschnutí povrchu zeminy. Radšej zalievame pravidelne (napr. 1 – 2 krát za týždeň), avšak menšími dávkami. Neprekáža mu ani mierne preschnutie zeminy. V zimnom období je potrebné rastline dopriať vegetačný pokoj a zálievku redukovať na minimum, len aby nepreschol koreň. Dlhšie premokrenie zeminy spôsobí postupné odumieranie – zhnitie korienkov, následne žltnutie listov, výhonkov až zahynutie rastliny. Granátovník bude vďačný za rosenie jeho listov. Prihnojujeme ho dva až trikrát počas vegetačného obdobia, a to kombinovaným hnojivom. Po presadení prihnojujeme granátovník vždy až po 2 až 3 týždňoch, počas ktorých sa strom zakorení.

Presádzanie:

ak plánujete pestovať granátovník na stálo v črepníku, odporúčame ho presádzať raz za rok v priebehu prvých 5 rokov veku, potom raz za každé dva roky, neskôr už len raz za tri až päť rokov, a to vždy do kvetináča širšieho o 2 až 3 cm. Presádza sa vždy predtým, ako začne pučať. Pred výsadbou je potrebné rukami jemne uvoľniť koreňový bal, aby mohli spletené korienky lepšie a rýchlejšie zakoreniť a súčasne zastrihnúť alebo skrátiť o 2 až 3 cm tie korienky, ktoré sú poškodené. Vždy, keď je rastlina presádzaná z pôvodnej nádoby do inej, prípadne do voľnej pôdy, trvá istý čas, kým sa prispôsobí. Ďalším faktorom pre úspešné pestovanie granátovníka, a to bez ohľadu na spôsob jeho pestovania, je dostatočná drenážna vrstva na odvádzanie prebytočnej vody v mieste výsadby. Výška drenáže by mala byť od 3 do 7 cm v závislosti od veľkosti koreňového balu.

Strihanie:

rez granátovníka robíme zvyčajne v predjarí. Pri reze je dôležité odstrániť zahusťujúce a choré výhonky a konáre, ako aj koreňové výmladky. Granátovník patrí k rastlinám, ktoré znášajú veľmi dobre drastický rez a to nielen koruny ale aj koreňov.

Kvitnutie a plody:

granátovník kvitne červenými kvetmi, ktoré pripomínajú kalichy. Kvitne počas celého vegetačného obdobia od jari do jesene, jeho kvety sú obojpohlavné a samoopelivé, ale opeľuje ich aj hmyz. Prvé kvety sa zvyčajne objavujú v júni, po ich opelení lupienky opadnú a začne sa tvoriť guľatý plod – granátové jablko. Zber granátových jabĺk prebieha od septembra do novembra, ojedinele aj skôr. Granátové jablká sú nenáročné na skladovanie, pri izbovej teplote bez priameho slnečného žiarenia vydržia aj niekoľko týždňov.

Škodcovia a choroby:

granátovník je odolný proti chorobám i škodcom, pri zimovaní v krytom priestore sa však môžu objaviť vošky a roztoče. V teplom a suchom prostredí je často napadaný aj sviluškami (malými pavúčikmi), ktorých prítomnosť sa prejaví pavučinkami na konci konárov. Taktiež zvyknú granátovník napádať aj molice (biele mušky). Hneď pri prvých náznakoch napadnutia škodcom alebo chorobou je potrebné zakročiť a škodcov, resp. choroby zlikvidovať nato vhodnými prostriedkami. Ako prevencia pred napadnutím granátovníka roztočmi je vhodné rastlinu pravidelne rosiť postrekovačom.

Zaujímavosti

:

traduje sa, že stromom poznania bol práve granátovník a biblické jablko bolo práve granátové jablko * celkový počet semien v jednom plode presahuje 500 kusov * granátovník je symbolom plodnosti, lásky a šťastia, v Grécku ich dokonca hádzali novomanželom pod nohy, aby im zaistili plodný a šťastný život * kým šupka granátového jablka a vnútorné prepážky majú vysoký obsah horkých a trpkých látok, ktoré vyvolávajú zápchu, naopak jedlé časti granátového jablka majú skôr preháňací účinok * antioxidačná kapacita šťavy z granátového jablka je 2 až 3 krát vyššia, akú má červené víno alebo zelený čaj * z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy, z listov granátovníka je zasa výborný čaj * granátové jablká obsahujú vysoké množstvo minerálnych látok a vitamínov, najmä vitamíny A, B, C a E, majú nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny * granátové jablko účinkuje ako prevencia srdcovo cievnych chorôb, obmedzuje vznik osteoporózy, znižuje tlak v krvi, podporuje imunitný systém a pomáha predchádzať rakovine.