Vinič

Okrasný vinič (Moscatel) 

Nie je možné určiť vek vínnej révy, ale určite je staršia ako ľudstvo. Vedci sa domnievajú, že vinič pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Medzi najstaršie odrody viniča patrí muškát (Moscatel), ktorý mimochodom nájdete aj v našej ponuke. Jedná sa o veľmi starobylú muštovú a stolovú odrodu. Jej pravlasťou je pravdepodobne Malá Ázia, odkiaľ sa rozšírila vďaka Feničanom a neskôr Grékom do Sýrie, Egypta a Arabskej oblasti. Zásluhou starých Rimanov sa Muškát začal pestovať po celom ich impériu, predovšetkým v dnešnom južnom Francúzsku, odkiaľ sa neskôr rozšíril aj do Európy a na ostatné kontinenty. Napriek tomu, že sa vínna réva zvyčajne pestuje pre jej plody, Muškát je jednou z tých odrôd, ktorá sa pre svoju dekoratívnosť čoraz viac u nás vysádza ako okrasný vinič.

Pestovanie:

pestovanie okrasných viničov by mal zvládnuť každý, aj menej pokročilý, resp. menej skúsený pestovateľ, keďže sú vo všeobecnosti menej náročné na závlahu a odolnejšie voči podnebiu, škodcom a chorobám.

Spôsoby pestovania:

v prvom rade je možné okrasné viniče pestovať v nádobách napríklad na balkónoch či terasách. Tu platí, že v čím väčšej nádobe sa vinič nachádza, tým bude aj lepšie rásť. Odporúčaná veľkosť nádoby pre pestovanie okrasného viniča je pritom najmenej 20 až 30 litrov, a to v závislosti od jeho veku a veľkosti. Vinič pestovaný, prípadne kúpený v nádobe je možné vysadiť do voľnej pôdy kedykoľvek počas roka. Keďže má už spravidla dobre vyvinutý koreňový systém, pravdepodobnosť, že sa ujme, je skoro 100 %-ná.

Vhodná pôda (substrát):

okrasné viniče sú obzvlášť háklivé na premokrenie pôdy, preto ich neodporúčame bez ďalších opatrení (napr. vytvorenia drenážnej vrstvy pre odtok nadbytočnej vody) vysádzať na stanoviskách s ťažkou, t.j. málopriepustnou pôdou (tzn. ílovito – hlinité až ílovité pôdy). Naopak piesočnaté, resp. piesočnato – hlinité pôdy a paradoxne aj kamenisté a štrkovité pôdy, ktoré majú extrémne veľkú priepustnosť a vzdušnú kapacitu, sú tou najoptimálnejšou voľbou pre pestovanie okrasných viničov. Kým teplé pôdy, napríklad štrkovité a piesčité uľahčujú dozrievanie hrozna, studené pôdy zase dozrievanie hrozna spomaľujú. Okrasný vinič pestovaný v nádobe takisto potrebuje ľahký a priepustný substrát, ktorý najviac zodpovedá jeho prirodzeným podmienkam. Takýto je možné kúpiť v záhradkárstve alebo si ho jednoducho pripraviť zmiešaním kvalitnej záhradnej zeme a rašeliny v pomere 1:1.

Zimná starostlivosť:

väčšina okrasných viničov je mrazuvzdorných, pričom za ich kritický mrazový bod je považovaná teplota spravidla od mínus 19 do mínus 23 stupňov Celzia. Mrazové poškodenie však môže ovplyvniť viacero okolností, akými sú napríklad náhly pokles teplôt, prebiehajúca fáza zimného odpočinku, podmienky prostredia výsadby, kondícia viniča, jeho zásobenosť živinami, stav otuženia, nadmorská výška a pod. Keď sú okrasné viniče vystavené nepriaznivým podmienkam, ich poškodenie sa môže prejaviť už aj pri teplotách, ktoré ešte kritické mrazové body nedosahujú, napríklad už pri mínus 10 až mínus 15 stupňov Celzia. Pri pestovaní okrasného viniča v nádobách je potrebné ich počas zimy premiestniť na nemrznúce stanovisko, prípadne ich umiestniť tesne vedľa seba na chránené miesto. Netreba zabudnúť, že aj okrasné viniče vysadené vo voľnej pôde je nutné zalievať počas zimného obdobia, mráz totiž znižuje vlhkosť pôdy, a preto v praxi vínne révy častejšie vysychajú, než vymŕzajú.

Závlaha a prihnojovanie:

potreba závlahy okrasného viniča bude vždy závisieť od momentálneho stavu vlhkosti pôdy. Na strane jednej nemožno pripustiť, aby pôda v okolí koreňa okrasného viniča úplne vyschla, na strane druhej neznášajú dobre ani premokrenie pôdy, v ktorej sú zasadené. Z uvedeného dôvodu neodporúčame vysádzať okrasné viniče ani na stanovisku s vysokou hladinou podzemnej vody. Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy viniča, aby sme nevytvorili podmienky pre rozvoj chorôb. Vínna réva je veľmi náročná na výživu, a preto je nutné pravidelné a dostatočné prihnojovanie hnojivami na to určenými. Nedostatok výživy môže okrasný vinič signalizovať napríklad žltnutím listov, prípadne slabou produkciou plodov a podobne.    

Rezanie a formovanie:

pre rezanie a tým aj formovanie okrasného viniča platia v zásade rovnaké pravidlá ako pre viniče pestované za účelom úžitku. Voľba rezu okrasného viniča však bude závisieť vždy od preferencií konkrétneho pestovateľa a účelu pestovania okrasného viniča. To znamená, že niektorý pestovateľ uprednostní nové výhonky viniča na úkor bohatšej úrody a iný zase naopak. Rezom sa vinič jednak ošetruje ale aj prevzdušňuje. Základom rezu je vždy odstránenie všetkých poškodených, suchých a chorých častí viniča ako aj odstránenie prípadných výhonkov z kmeňa. Ideálnym obdobím na strihanie okrasného viniča je február až marec, kedy už nehrozia silné mrazy.

Škodcovia a ochorenia:

viniče sa pestujú takmer vo všetkých klimatických pásmach, a preto bývajú napádané naozaj veľkou škálou škodcov a chorôb. Okrasné viniče sú však spravidla voči chorobám a škodcom odolnejšie, príležitostne môžu byť napadnuté hubovými chorobami, medzi ktoré radíme aj pleseň viničovú, múčnatku pravú, či pleseň sivú. Najvýznamnejším škodcom vínnej révy je obalovač, ktorý poškodzuje kvety viniča a tie následne vysychajú. V prípade napadnutia okrasného viniča chorobou alebo škodcom akéhokoľvek druhu odporúčame vykonať jeho postrek voľne dostupnými prostriedkami určenými na ich likvidáciu.