Olivovník

Olivovník (olea europea)

Olivovník európsky známy tiež ako „strom zdravia“, je jedným z približne 400 druhov rastlín patriacich do čeľade olivovníkovitých, ktoré sa zvyknú ďalej deliť na ďalšie poddruhy a odrody. Podľa jednej z množstva teórií o jeho pôvode mal olivovník vzniknúť na území severnej Afriky a odtiaľ sa rozšíriť cez Egypt do iných končín sveta. Tento exotický vždyzelený strom (ker) je schopný sa dožiť až niekoľko stoviek rokov, údajne možno vo svete nájsť aj unikáty staršie ako 3 000 rokov. Napriek tomu, že olivovníky najčastejšie spríjemňujú Váš dovolenkový pobyt v prímorských oblastiach Španielska, Talianska či Chorvátska, v dnešnej dobe už nie je žiadnou výnimkou, že tento „rozprávkový“ strom aj v našich podmienkach spestruje prostredie nejedného balkóna, terasy bytu, či prostredie záhrady rodinného domu.

Kde sa olivovník pestuje:

takmer 95 % celosvetovej produkcie olivovníka pripadá na Stredomorie, t.j. na krajiny s prevládajúcim subtropickým podnebím, pre ktoré sú charakteristické horúce, suché letá a mierne, daždivé zimy. Pri správnej starostlivosti je však možné olivovník pestovať už aj v miernom podnebí, ktoré prevláda u nás. Keďže v dôsledku klimatických zmien sú naše letá prakticky porovnateľné, osobitnú starostlivosť si olivovník vyžaduje najmä počas zimných mesiacov, kedy je potrebné ho chrániť pred prípadným premrznutím.

Zložitosť pestovania:

olivovník je nenáročný strom (ker), a preto jeho pestovanie hravo zvládne aj úplný začiatočník bez praktických skúseností. V podstate je pri jeho pestovaní dôležité dodržiavať dve základné pravidlá, a síce strom neprelievať a v zimnom období ho dostatočne chrániť pred mrazom.

Spôsoby pestovania:

olivovník možno pestovať vo vegetačnej nádobe (kvetináči) alebo ho možno vysadiť priamo do voľnej pôdy, napríklad v záhrade. Za účelom výberu správneho spôsobu pestovania olivovníka, je potrebné zvážiť najmä (avšak nie výlučne) klimatické pomery lokality určenej pre výsadbu, druh pôdy (substrátu), do ktorej ho plánujeme vysádzať, no v neposlednom rade je rozhodujúca aj odolnosť Vami vysádzaného stromu.

Odolnosť olivovníka:

vo voľnej prírode olivovník častokrát rastie v ťažkých podmienkach, ktoré mu môžete správnou starostlivosťou len vylepšiť. Vo všeobecnosti platí, že čím je olivovník starší, tým je odolnejší, a teda aj vhodnejší pre výsadbu do voľnej pôdy. Praktická rada: kým pri mladých stromoch je kôra ich kmeňov viac-menej hladká, kmene starších jedincov sú často zvrásnené a zbútľavené.

Pôda (substrát) vhodný pre výsadbu:

olivovník je obzvlášť háklivý na premokrenie pôdy, preto ho neodporúčame bez ďalších opatrení (napr. vytvorenia drenážnej vrstvy pre odtok nadbytočnej vody) vysádzať na stanoviskách s ťažkou, t.j. málopriepustnou pôdou (tzn. ílovito – hlinité až ílovité pôdy). Naopak piesočnaté, resp. piesočnato – hlinité pôdy, ktoré majú extrémne veľkú priepustnosť a vzdušnú kapacitu, sú tou najoptimálnejšou voľbou pre pestovanie olivovníka. Olivovník pestovaný vo vegetačnej nádobe (kvetináči) takisto potrebuje ľahký a priepustný substrát, ktorý najviac zodpovedá jeho prirodzeným podmienkam v domovine. Pestovateľ sa môže rozhodnúť pre kúpu už pripraveného substrátu pre stredomorské rastliny (ktorý je dostupný aj v našom sortimente – hypertext), prípadne si môže sám vhodný substrát pripraviť, a to zmiešaním kyprej záhradnej zeminy a piesku v pomere 1:1. Praktická rada: kúpený, t.j. už namiešaný substrát je obohatený o živiny a stopové prvky, ktoré sú dôležité najmä pre prvé týždne jeho rastu po vysadení, resp. presadení. Odporúčame obmieňať 20 % substrátu v nádobe aspoň raz za 2 roky.

Možno vysadiť olivovník do voľnej pôdy kdekoľvek?

vo všeobecnosti platí, že čím južnejšie sa (aj na Slovensku) nachádzame, tým sme bližšie k subtropickému pásmu, t.j. domovine olivovníka, a teda sú optimálnejšie aj klimatické podmienky pre jeho pestovanie vo voľnej pôde. Ak plánujete pestovať olivovník v chladných severných zemepisných šírkach, v ktorých počas roka klesá vonkajšia teplota aj pod – 10 stupňov Celzia, odporúčame olivovník radšej vysadiť do kvetináča, vďaka ktorému ho bude možné počas zimného obdobia umiestňovať na nemrznúce stanovisko.

Zimná starostlivosť:

pokiaľ sa týka olivovníkov posadených v nádobách, tieto odporúčame zazimovať na nemrznúcom stanovisku tak, aby nedošlo k nenávratnému vymrznutiu ich koreňov, najlepšie v suchej, vetranej a svetlej miestnosti s teplotou od +10 do +15 stupňov Celzia (napr. do garáže, verandy, zimnej záhrady a pod.). Preniesť strom (ker) dnu odporúčame približne v októbri, prípadne skôr, ak vonkajšia teplota výrazne klesne pod +10 stupňov Celzia. Neodporúčame ho zazimovať v tmavej miestnosti bez prísunu čerstvého vzduchu. Korene vonkajších olivovníkov (zasadených vo voľnej pôde) výnimočne znesú teploty až do mínus 10 stupňov Celzia, niektoré kultivary až do mínus 18 stupňov Celzia, potom hrozí ich nenávratné vymrznutie. Ak dôjde k omrznutiu nadzemnej časti, t.j. koruny olivovníka, strom zväčša reaguje novými výhonkami z koreňa. Napriek pomerene vysokej odolnosti odporúčame olivovník chrániť počas zimného obdobia tak, že okolie jeho kmeňa prikryjeme čečinou, kmeň obalíme vrecovinou, tzv. jutovinou a korunu stromu priebežne zbavujeme napadnutého snehu, resp. ľadu, prípadne zabránime ich napadnutiu tak, že nad strom nainštalujeme jednoduchý prístrešok vyrobený napr. z vrecoviny, lexanu, prípadne iného na to vhodného materiálu.

Stanovisko vhodnépre pestovanie:

olivovník priam miluje slnko, a preto je vhodné ho vysadiť, resp. nádobu, v ktorej je vysadený, umiestniť na slnečnom alebo polo-tienistom mieste. Výrazne mu neprekáža ani veterné stanovisko.

Zalievanie:

vonkajší olivovník odporúčame zalievať zriedka, a to najmä pri dlhotrvajúcom extrémnom suchu. Korene olivovníka totiž prerastajú do veľkej hĺbky, kde sú dostatočne zásobované vlahou, a preto väčšinou postačuje prírodný dážď. Olivovníky zasadené v nádobách zalievame priebežne, avšak vždy až po dôkladnom vyschnutí substrátu a počas zimného obdobia veľmi obmedzene. Pri polievaní olivovníka platí zlaté pravidlo „menej je viac“, a síce v prípade premokrenia pôdy (substrátu) hrozí odhnitie koreňov stromu. Praktická rada: ak je strom smädný, spravidla sa jeho listy zavinujú, prípadne opadávajú, v prípade preliatia zas môžu listy olivovníka žltnúť.

Nádoba vhodná na pestovanie:

pokiaľ sa týka veľkosti, resp. objemu vegetačnej nádoby určenej pre výsadbu olivovníka, táto by mala spravidla zodpovedať veľkosti koruny stromu. Tým zabezpečíme olivovníku dostatok miesta na to, aby v nej dostatočne rozprestrel svoje korene. Výber materiálu, z ktorej je nádoba vyrobená, je jednak otázkou vkusu ale aj funkčnosti. Z estetického hľadiska možno odporučiť kvetináče z pálenej hliny, tzv. terakoty (typické Stredomorie), prípadne aj z pieskovca. Dno kvetináča musí byť perforované (dierované) tak, aby bol zabezpečený dostatočný odvod nadbytočnej vody. Praktická rada: ak otvor, resp. otvory na dne kvetináča nepostačujú, odporúčame v spodnej časti kvetináča vytvoriť drenážnu vrstvu zo štrku hrubšej frakcie. Ak sa aj napriek vyššie uvedeným odporúčaniam rozhodnete pestovať olivovník v nádobe umiestnenej v exteriéri aj počas zimy, určite si treba vybrať kvetináč nielen pekný ale aj mrazuvzdorný, aby nedošlo k jeho poškodeniu v dôsledku mrazu (pozor: vysadenie stromu v mrazuvzdornom kvetináči bez ďalších opatrení nezabráni premrznutiu jeho koreňa počas silných mrazov a následnému úhynu stromu).

Prihnojovanie:

vonkajšie olivovníky nie je potrebné nevyhnutne prihnojovať. Olivovníky vysadené v nádobách odporúčame v období od marca do septembra pravidelne prihnojovať minerálnym tekutým hnojivom so stopovými prvkami, prípadne raz ročne granulovaným hnojivom s postupným uvoľňovaním (všetky potrebné hnojivá nájdete aj v našom sortimente – hypertext). V zimnom období olivovník v žiadnom prípade neprihnojujeme.

Presádzanie:

olivovník odporúčame presádzať aspoň raz za 3 až 5 rokov, prípadne aj skôr, ak je to potrebné s ohľadom na zmenu veľkosti jeho koruny. Ideálnym obdobím na jeho presádzanie je jar.

Rezanie a formovanie:

aby sme získali kompaktný tvar stromu, režeme olivovník minimálne dvakrát ročne. Najradikálnejší je rez jarný, tzv. očistný, ktorý realizujeme najskôr v marci. Ďalší rez realizujeme na prelome júna a júla. Strom môžeme tvarovať aj neskôr na jeseň, avšak takéto rezanie bude na úkor budúceho kvitnutia stromu, keďže nové výhonky nestihnú do jari vyrásť. Pri reze olivovníka skracujeme konáriky vybiehajúce z koruny, a to cirka o polovicu. Rezom koruna stromu hustne, keďže strom ženie nové listy. Poškodené a suché konáriky stromu odstraňujeme kedykoľvek v priebehu roka. Pri olivovníkoch pestovaných v nádobách postačí len pravidelné skracovanie letorastov. V prípade, ak z kmeňa stromu vychádzajú mladé výhonky, tieto treba odstrániť tak, aby všetka sila bola sústredená do koruny stromu. V zásade platí, že olivovníky, ktoré nie sú strihané, sú riedke a menej zaujímavé.

Kvety a plody:

ak nebol olivovník rezaný na jeseň alebo neskôr, možno sa na jar budúceho roka dočkať jeho kvitnutia (pozn. kvety rastú na jednoročnom dreve). Kvitne obojpohlavnými cudzoopelivými kvetmi, pričom k ich opeleniu dochádza najmä vetrom z vedľajšieho olivovníka. Niektoré druhy olivovníkov sú dokonca samoopelivé. Po opelení kvetov sa z nich vytvára plod, tzv. kôstkovica, ktorú poznáme ako olivu. Plody sa zbierajú podľa zrelosti a oblasti od septembra do januára. Treba dodať, že surové, tzn. čerstvé olivy sú veľmi horké a aby boli chutné, musia sa spracovávať fermentáciou, ktorou sa z nich odstraňuje neželaná horkosť. Existuje množstvo spôsobov fermentácie, čiže nakladania olív, či už do soli, octu, korenených nálevov a pod.

Škodcovia a ochorenia:

pri pestovaní olivovníka je potrebné si dávať pozor na rôzne hubové choroby. Zo živočíšnych škodcov sú olivovníky napádané predovšetkým puklicami, vrtivkami a červcami, ktoré škodia cicaním rastlinných štiav, na povrchu zanechávajúc sladučké výlučky, tzv. medovicu, na ktorej sa zasa množia huby čerňovky. S liečením napadnutého stromu je potrebné začať čo najskôr, pričom druh liečby a postup pri nej bude závisieť jednak od typu škodca a štádia napadnutia.

Zaujímavosti:

olivy sa podľa stupňa zrelosti delia na zelené, polozrelé a zrelé, pričom sa od seba navzájom líšia farbou až 90% vypestovaných olív sa používa na výrobu oleja (olivový olej si mimochodom môžete, zatiaľ sezónne, zakúpiť aj u nás – hypertext), iba zvyšných 10% vypestovaných olív sa používa ako stolové ovocie podľa kvality rozlišujeme panenský olej (lisovaný za studena), extrapanenský s najlepšími vlastnosťami (s malým podielom kyselín), rafinovaný (získava sa rafináciou panenského oleja) a olej z výliskov (získava sa pomocou rozpúšťadiel alebo pôsobením vyšších teplôt, resp. ich kombináciou) olivovníky je možné pestovať aj ako bonsaje na dospelom olivovníku sa môže každoročne urodiť až 60 kg olív olivovníky sa vo svete pestujú aj pre drevo, ktoré sa vyznačuje o.i. aj tvrdosťou, trvácnosťou a vysokou teplotou spaľovania.